Osud trónu habsburského (Antikvariát)

Stav knihy: zachovalá, málo čítaná

Prebal: mierne poškodený, po okraji natrhnutý

 

Keď Mária Terézia prevzala po otcovej smrti roku 1740 vládu v habsburskej monarchii, mala dvadsaťtri rokov. No v časoch, keď len pár ľudí zo sta malo vyhliadky dožiť sa šesťdesiatky, dospievalo sa rýchlejšie nielen biologicky, ale aj pod údermi osobných tragédií a ľudskými skúsenosťami. Dovtedy prežila ako žena a matka narodenie troch a úmrtie dvoch detí a práve mala pred sebou ďalší pôrod. V marci 1741 sa konečne narodil tak dlho očakávaný syn, neskorší cisár Jozef II. Mária Terézia nadobudla vzhľad, ktorý súčasníci opisujú ako majestátny - trochu pribrala, pohybovala sa dôstojne a vzpriamene. Matka početnej rodiny, matka poddaných monarchie, pozorná, milá a spravodlivá vládkyňa... Mnohé dokazuje, že sama tieto obrazy a asociácie vedome podporovala a šírila. Moderne povedané, išlo o svojráznu legendu ideologicky podopierajúcu panovnícku moc, podobne ako oveľa neskôr obraz ,,staručkého mocnára" v prípade Františka Jozefa. Vedela však aj vybuchnúť a prekvapiť neočakávanou reakciou. Vyzerala zdravo - čistá pleť, žiarivo biele zuby a svietiace zlaté vlasy a zdravá aj naozaj bola. Ľahkosť, s akou prežívala mnohé pôrody, sa stala príslovečnou a Viedenčania si dokonca o tom rozprávali anekdoty. Bola neobyčajne energická a to spolu s pevnou vôľou, pracovitosťou a jasným, ,,zdravým" rozumom tvorilo základ jej prvých panovníckych krokov. Ako všetci jej predkovia aj Mária Terézia sa vyznačovala neotrasiteľnou sebaistotou Habsburgovcov.